Kázeň na sviatok Všetkých svätých rok A
Drahí bratia a sestry, oslavujeme sviatok Všetkých svätých, tých, ktorí sú už v nebi. Tí, ktorých cirkev kanonizovala – vyhlásila, že žili takým životom, že sa dostali do cieľa svojho života. Ale sú aj tí, o ktorých možno nevieme. Možno sú to naši rodičia, príbuzní, priatelia, deti, tých o ktorých možno ani nevieme stopercentne, ale sú v nebi. Oslavujeme cirkev, ktorá je pri Bohu v nebeskej sláve a môže sa pozerať na Boha z tváre do tváre. Oslavujeme všetkých svätých.
Myslím si, že práve dnes je taká správna chvíľa na to, aby sme sa nad tým zamysleli, ako žiť, čo robiť, alebo kým sa inšpirovať, aby sme aj my mohli prísť do neba, možno bezpečnejšie, možno lepšie. Možno s menšími chybami a najmä istejšie. Raz prísť do neba, aby nás čas odchodu z tohto sveta neprekvapil. Takže práve dnes, keď oslavujeme všetkých svätých, je to príhodná doba inšpirovať sa, inšpirovať sa svätými. Mohli by sme vyberať rad radom rôznych svätých od prvotnej cirkvi až do súčasnosti a inšpirovať sa nimi, či už ich životom, postojmi, sebazapieraním alebo asketickým životom. Verím, že by si každý našiel to svoje, to, čo mu je blízke, to, na čom je založený vo svojom živote, aby išiel tou cestou svätosti.
Oslovila ma svätica, ktorá nebola kanonizovaná tak dávno a nedávno odišla z tohto sveta a bola vyhlásená za svätú – svätá Terézia z Lisieux. Určite ju poznáte. Jej život, jej svätosť, a naozaj mnohí sa ňou inšpirujú. No čo ma oslovilo a zaujalo najviac, bola jej myšlienka, že cesta do neba nemusí byť takým ťažkým výstupom na horu, kde človek vynakladá veľké úsilie a častokrát ho odrádza. Ona našla a mnohých inšpirovala na cestu k svätosti a nazvala to “výťahom”, ktorý vedie ľahšie a pohodlnejšie. Takže by sa dalo povedať, že je to ľahšia cesta k svätosti.
Jej cestu k svätosti by sme mohli zhrnúť do šiestich poschodí cestou vyťahom.
Tým prvým poschodím alebo prvej zastávke by sme mohli povedať, že slepo dôverovala. Terézia dobre vedela, že nemá šancu súťažiť s veľkými svätcami na ceste do neba. Preto bola pripravená slepo dôverovať Bohu, vrhnúť sa do náručia Otca a miesto intenzívneho pôstu smelo očakávať všetko od Boha. To je to slepo dôverovanie, že jej Boh dá všetko. Dôverovalo Bohu, čo nás, nakoniec, učí aj samotný Pán Ježiš.
Druhým poschodím by sme mohli nazvať “stan sa ako dieťa.” Terézia pochopila podstatu evanjelia a spozorovala, že najväčším v nebeskom kráľovstve je ten, kto sa pokorí ako dieťa. Ako na to? Uznať svoju chudobu a bezmocnosť voči dosahovaniu vyšších stupňov svätosti a očakávať všetko od Boha, rovnako ako malé dieťa, ktoré čaká na všetko od svojej matky. Takto by sme sa mali aj my stať “deťmi,” dôverovať Bohu a našmu Nebeskému Otcovi, že sa o nás postará a dá nám to, čo potrebujeme.
Takým tretím poschodím by sme mohli nazvať “Prijímanie toho, čo príde.” Často človek vníma to, čo príde do jeho života, rôzne. Ak mu to spôsobuje bolesť, utrpenie alebo kríž, vníma to ako negatívne. Avšak často nás Boh týmto spôsobom chce posunúť ďalej, posvätiť a očistiť. Preto sa aj my učíme prijímať to, čo príde, aj keď je to ťažké a bolestivé. To môže byť pre nás to najlepšie, podobne ako svätá Terézia prijímala to, čo prichádzalo v jej živote, aj keď nie všetko bolo ľahké a príjemné. Toto je dôvera v Boha a prijímanie toho, čo príde v našom živote.
Takým 4 poschodím by sme mohli nazvať “Chcieť byť menší než nula.” Toto znamená nechcieť byť veľkým mystikom, svätcom, alebo tým, kto vyháňa zlých duchov alebo silno evanjelizuje. Toto je odhodlanie byť pokorným a uvedomovať si svoju malosť v porovnaní s veľkosťou Boha. Boh dá pokorným svoju milosť, pretože sú otvorení k Nemu v pokore.
Piatym poschodím by sme mohli nazvať “Milovať až do bolesti.” Láska je podstatou nášho života a podstatou kresťanského života alebo života v Bohu. Láska nie je iba niečo príjemné, čo napĺňa človeka šťastím alebo dokonalosťou. Veľakrát vyžaduje kríž a utrpenie. Bez kríža, hovorí svätý otec Ján Pavol II, nenájdeme lásku, a kríž bez lásky neunesieme. Teda, skutočná Božia láska je neodlučiteľne spojená s krížom, rovnako ako bol Pán Ježiš silne pribitý na drevo kríža. Naša láska k nášmu bližnému a k Bohu samému vyžaduje aj bolesť a milovanie až do bolesti. Tým šiestym poschodím by sme mohli povedať “Ponorenie do modlitby.” Samozrejme, to by malo byť denne, pravidelné modlitby. Je to krásne slovo, “ponorte sa do modlitby,” nie iba suché opakovanie modlitieb, ale skutočné ponorenie do modlitby, kde vnímame Boha v našom živote a rozhovore s Ním.
Takže milí bratia a sestry, všetci sme na ceste svätosti. Nikdy nie sme dokonalí, ale vždy sa môžeme zdokonaľovať. Preto je múdre poznať životy svätých, inšpirovať sa nimi, prosiť ich o orodovanie a žiť ako jedna cirkev s nimi, či sme tu na zemi alebo v očistci.
Amen.