Kázeň na 3. pôstnu nedeľu rok B
Drahí bratia a sestry, v dnešnom Božom slove sa vyskytuje jedno slovíčko a vyskytuje nielen raz či dvakrát, ale dokonca trikrát. Chcem sa zamerať práve na toto slovíčko, ktoré sa objavuje hneď v druhom čítaní, kde apoštol Pavol hovorí: “Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť. My však ohlasujeme ukrižovaného Krista – pre Židov pohoršenia, pre pohanov bláznovstvo.” Apoštol Pavol vníma, že Židia nie raz žiadajú od Ježiša znamenie, napríklad: “Ukaž nám znamenie na nebi, aby sme uverili.” Tak sa píše vo Svätom písme. Židia očakávajú Mesiáša už mnoho stáročí, ale stále neveria, aj keď Pán Ježiš koná množstvo znamení – uzdravuje chorých, slepých, hluchých, utíši búrku na mori, rozmnoží chlieb a ryby. Najväčším znamením je Jeho vzkriesenie z mŕtvych, čo potvrdí aj vojak, ktorý prebodne jeho bok kopijou. Aj dnešné evanjelium hovorí, že mnohí uverili v Ježiša počas veľkonočných sviatkov v Jeruzaleme, lebo videli znamenia, ktoré robil.
Týmto prichádzam k dôležitému znameniu, ktoré je prítomné už od čias Ježiša Krista – Božím znamením, známym ako Božie prikázania. Desať prikázaní, ktoré nám dal Boh na hore sú symbolom nezmazateľnej večnosti a trvácnosti. V dnešnom svete, ktorý sa rýchlo mení, tieto prikázania nám poskytujú istotu a pevný bod. Sú ako značky na ceste, ktoré nás usmernujú a chránia pred nebezpečenstvami. Boh ich nechal vyryté do kamenných tabúľ, aby nám pripomenuli ich večnú platnosť.
Napriek tomu, že niektorí ľudia vnímajú prikázania negatívne a obmedzujúce, sú v skutočnosti ako usmernenie na ceste. Ako sa riadime dopravnými značkami, tak aj dodržiavaním Božích prikázaní dosahujeme harmóniu a bezpečnosť vo svojom živote. Vďaka nim sa chránime pred nebezpečenstvami a usmerňujeme k jedinému cieľu – k Bohu a večnej spáse.
Takže, milí bratia a sestry, nezabúdajme na tieto Božie znamenia, ktoré nám slúžia ako pevný základ v neistom svete. Držme sa Božích prikázaní, aby sme kráčali správnou cestou ku večnej spáse. Amen.